Tradičné Vianoce na Záhorí nám počas ďalšej zástavky v rámci ciest po Slovensku pripravili členovia folklórneho súboru Závodzan zo Závodu. Nechýbala tradičná štedrá večera, ale k slovu sa dostali aj Traja králi.
História FS Závodzan sa začala písať v roku 1982, keď prišli za manželmi Hanzlíkovcami z miestnej organizácie Slovenského zväzu žien, či by nepomohli utvoriť ženskú spevácku skupinu. Skúsili to, aj učiteľom, aj ženám sa zapáčilo spievať.
Počas rokov sa počet členov rozrastal, rovnako ako aj repertoár súboru. Dnes medzi členmi nájdete od detí z materskej škôlky až po seniorov, užívajúcich si dôchodok.
V rámci tohto ročníka projektu Slovenský deň kroja sa nám predstavia s programom venovaným tradičným vianočným zvykom na Záhorí.
V Cíferi oslavujú tento rok 5O. výročie založenia folklórnej skupiny „Cífer“ a aj to bol náležitý dôvod prísť s projektom Slovenský deň kroja do 700 rokov starej obce a nadviazať na pôvodné ľudové tradície. Očarili nás bohaté kroje s množstvom výšivok a ľudia svojím entuziazmom a láskou ku spevu a tancu. Energia, ktorú do uctievaniu tradícií vkladajú sa im viditeľne vracia naspäť, a to v ešte silnejšej podobe.
Momentálne prebieha tretí ročník Slovenského dňa kroja a je výnimočný tým, že chodíme my za vami a vy nás s čarokrásnymi úsmevmi vítate vo svojich krajoch, aj krojoch. Slovenský deň kroja bol založený pri príležitosti 70. výročia týždenníka Slovenka a vyzdvihuje to jedinečné v nás. Unikátne tradície a zvyky, to čo nikde na svete nenájdete. Iba u nás, na Slovensku.
Pohostinní Cíferané
Tradície z bohatého kraja
„Máme presné informácie o tom ako ľudia v našej dedine v minulosti žili, napríklad aj hody budú v šenku u Rakúsa, ktorý naozaj v minulosti existoval. Máme popísanú žatvu, nesieme žatevný veniec tak ako naši predkovia.“ rozpráva Kristína Bachratá z folklórnej skupiny Cífer. „Aj nosením krojov sa snažíme ukazovať svetu ich krásu, schovávať v skrini by ich bola škoda.“
Cífer je najväčšou obcou Trnavského okresu a pán starosta Mgr. Maroš Sagan, PhD. je veľmi rád, že obyvatelia s nadšením nadväzujú na tradície svojich predkov: „Naši folkloristi sa snažia nalákať aj mladú generáciu, na všetkých obecných slávnostiach FS vystupuje so svojím programom. Všetci „Cíferané“ poznajú náš folklór. Snažíme sa spoločne o to, aby sa rozširovalo jeho pôsobenie aj naďalej.“
Po stopách za Andrejom Sládkovičom so Slovenským dňom kroja sme nemohli tento rok vynechať Banskú Štiavnicu ako miesto kde študoval. Tento rok chodíme my za vami a inak to nebolo ani v jednom z najkrajších miest na Slovensku. Prívitali ste nás s úsmevmi na tvárach a predviedli nádherné tanečné kréacie.
Banská Štiavnica
Tento rok chodíme my za vami a vychutnávame si spoločné chvíle pri tanci a speve z vášho regiónu. Je to pre nás nesmierne obohacujúci zážitok, vidieť všetky nádherné kroje, tanečníkov a tanečníčky. Pripomíname si Andreja Sládkoviča a aj týmto spôsobom si tak ctíme tradície a naše spoločné korene.
Andrej Sládkovič v rokoch 1839-1840 študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a my sme aj pri tej príležitosti prišli so Slovenským dňom kroja do tohto úchvatného mesta na návštevu.
Okrem námestia svätej Trojice a Radničného námestia, Morového stĺpu so súsoším sv. Trojice, budovy radnice a kostol sv. Kataríny a budovy banského súdu Berggericht nám predviedli svoje umenie FS Štiavničan a FS Sitňan. Banská Štiavnica je banské mesto v ktorom sa v minulosti ťažilo striebro, oba súbory nám fascinujúcou formou predstavili baníctvo. Dokonca nás potešil aj tretí súbor, FS Prenčivan.
Krása vyšitá do krojov a zvečnená v hudbe, speve a v tancoch nás vítala aj v Očovej. Členovia, jedného z našich najstarších folklórnych súborov, OČOVAN, ktorý vznikol už v roku 1936, nás očarili nádherou svojich starostlivo uchovávaných tradícií, ktoré sa snáď dajú porovnať len s nádherou tohto ojedinelého kraja. Slovenský deň kroja 2020 tvoríme vďaka vám spoločne.
Zážitky Slovenského dňa kroja z Očovej
V dedinke typickej pastierstvom a pastierskymi zvykmi sme zažili pravú atmosféru salaša. Predviedli sa nám bača a jeho pomocník na fujare a píštale. Fujaru používali pastieri na holiach pri pasení oviec a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. V nás zanechala hlboký dojem pretože je to náš, slovenský, jedinečný hudobný nástroj. A vedieť hrať na fujare nie je žiadna maličkosť!
Opäť sme sa vydali spoznávať krásy našej krajiny so Slovenským dňom kroja. Naším cieľom bolo malebné Podpoľanie. Ďakujeme za krásne privítanie a zážitky na ktoré tak skoro nezabudneme. Ľudia nám ponúkli doslova srdce na dlani a my si to nesmierne vážime. Slovenský deň kroja 2020 tak tvoríme vďaka vám spoločne.
Hrochoť
V dedinke na počet obyvateľov síce neveľkej, no na krásy ľudových tradícií a histórie bohatej, Hrochoti, nás už včas ráno vítali kosci na lúkach. Idylický obrázok, vytvorený symbiózou krásy našej prírody a tradícií, ktoré tu pretrvávajú celé generácie pripomínal obrazy z legendárnych scén, ktoré kedysi tak majstrovsky zachytil Karol Plicka.
Tento rok chodíme my za vami a vychutnávame si spoločné chvíle pri tanci a speve z vášho regiónu. Je to pre nás nesmierne obohacujúci zážitok, vidieť všetky nádherné kroje, tanečníkov a tanečníčky. Pripomíname si Andreja Sládkoviča a aj týmto spôsobom si tak ctíme tradície a naše spoločné korene.
Obec Hronsek – poklad s množstvom unikátnych pamiatok nedaľeko Banskej Bystrice
Právom sa môže chváliť množstvom obdivuhodných pamiatok. Géczyovský goticko – renesančný kaštieľ zo 14. stor, tzv. vodný hrad a renesančno – barokový kaštieľ z roku 1775. Najvýznamnejšou pamiatkou je evanjelický drevený artikulárny kostol, zapísaný v UNESCO z roku 1726. Kostol má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý a 11 m široký. Má 30 okien. Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu – symbol slovanského povedomia.
Na Slovensku si treba vážiť velikánov, ktorých máme a patrí medzi nich aj slávny básnik a evanjelický kňaz Andrej Sládkovič. Jeho rodiskom je mesto Krupina, ktoré sme navštívili spolu s hercom Jurajom Sarvašom. O umelecký zážitok sa postaral Folklórny súbor Hont.
V piesňach, tanci, krojoch žijú celé roky generácie a my sa s vami o to delíme. Pripomeňte si s nami vaše tradície, zvyklosti a krásu krojov, ktoré pestujete vo svojich súboroch. S radosťou sme navštívili mestskú časť Radvaň v Banskej Bystrici, aby sme si spoločne uctili tradície a potvrdili to, čo nás všetkých spája. Lásku k folklóru a k domovu.
V piesňach, tanci, krojoch žijú celé roky generácie a my sa s vami o to chceme podeliť. Pripomeňte si s nami vaše tradície, zvyklosti a krásu krojov, ktoré pestujete vo svojich súboroch. Napíšte nám o sebe, o vašich súboroch krátke informácie, pošlite do redakcie a my za mnohými z vás prídeme. Nakrútime s vami váš príbeh, ktorý ožije v septembri na námestí v Banskej Bystrici.
Slovenský deň kroja 2020
Generálna riaditeľka vydavateľstva STAR production Mária Reháková
„Vždy máme dve možnosti. Niečo budovať alebo zničiť. To prvé platilo aj pri Slovenke, pred pätnástimi rokmi som sa rozhodla do tohto časopisu investovať energiu, voľný čas, aj peniaze. Nejako takto podobne to bolo aj so Slovenským dňom kroja. Kým sme však Slovenku ladili v zabehnutej redakcii, Slovenský deň kroja vznikal skôr na zelenej lúke. Išlo o nový projekt. Stačilo počúvať ľudí, sledovať kultúru, umenie, dlhé roky som organizovala Zlatý koncert, na Slovensko priniesla prvé muzikály, ale zdalo sa mi, že je tu ešte veľká skupina ľudí, ktorá by si zaslúžila väčšie uznanie, program, v ktorom by stáli vedľa seba na pódiu amatérske aj profesionálne súbory a najmä – patrilo by sa im poďakovať.
Myšlienka nabrala pred tromi rokmi reálne kontúry aj s pomocou mesta Banská Bystrica a kultúrnych inštitúcií a až na mieste, počas prvého ročníka, som videla, že tá námaha mala zmysel. Na stredné Slovensko vtedy prišli mnohí folkloristi aj nadšenci folklóru, veľké aj malé súbory, na pódiu zneli piesne od východného Slovenska až po západné a minulý rok sa k nim pridali aj Slováci zo zahraničia. Iba ten, kto chce precítiť silu dedičstva, vie, o čom hovorím. A iba ten, kto cíti, že treba v tom pokračovať, pochopí, o čo nám ako organizátorom išlo. Pripomenúť si to množstvo tradícií, zvyklostí, ktoré boli typické pre regióny, ale na mnohé by sa časom aj zabudlo.
Ukázať najmä mladej generácii bohatstvo, na ktorom sa dá ďalej stavať a potom – aj dať dokopy ľudí, ktorí by sa bez toho ani nestretli. Slovenský deň kroja priniesol množstvo zážitkov, množstvo konkrétnych radostí a aj rekord v počte prítomných návštevníkov v kroji. Vďaka 3 882 krojovaným návštevníkom sa naše podujatie tak dostalo do knihy slovenských rekordov!
Tento rok, keďže rešpektujeme bezpečnostné opatrenia a množstvo ľudí možno bude chcieť sledovať Slovenský deň kroja na televíznych obrazovkách, pôjdeme za vami a spoločne vytvoríme originálny a výnimočný program. Priamo vo vašom súbore nakrútime tance, ktoré vychádzajú z vašich tradícií, vypočujeme si váš spev a budeme obdivovať kroje. Ich farebnosť, ale aj symboliku, v ktorej je veľká výpoveď. Mnohé vaše videá predstavíme priamo v septembri v Banskej Bystrici. Slovenský deň kroja takto vytvoríme spoločne. Teším sa na vás.“
Dovoľte, aby som vás pozvala na jedinečnú udalosť, ktorá sa uskutoční v Banskej Bystrici už túto sobotu – Slovenský deň kroja.
,,Deň, kedy sa na jednom mieste stretnú ľudia v slovenských ľudových krojoch z rôznych regiónov Slovenska. Deň plný tradícií, umenia a krásy krojov, zvyklostí našich miest a obcí a slovenského folklóru.“
Tento týždeň som mala aj ja tú príjemnú povinnosť jeden krásny kroj si vyskúšať. Zháňam si totižto jeden na môj svadobný deň a krásnu tradíciu čepčenia. Pani Turiničová z folklormania.sk mi odporučila tradičný detviansky kroj v jasno červenej farbe s výraznou výšivkou. Priznám sa, kompletný kroj som mala na sebe po prvý krát a bola som celkom prekvapená z koľkých jednotlivých častí sa skladá. Zástera, spodná sukňa, vestička, rukávce, všetko do seba perfektne zapadá a vytvára jeden krásny celok. Hlavu mi pani Turiničová ozdobila partou z farebných kvetov, ktorá pôsobí veľmi žensky a nevinne, symbolizuje vienok, ktorý sa pri tradícii čepčenia sníma devám z hlavy.
