Iba necelý týždeň ostáva do významného Dňa kroja, ktorý sa uskutoční 8. septembra v Banskej Bystrici a ktorý priláka nadšencov folklóru z celého Slovenska. „Snažíme sa o to, aby sme v čase, keď Slovenka oslavuje sedemdesiat rokov, ukázali, že hrdosť na minulé tradície je stále prítomná a že folklór je fenomén, ktorý Slovensko celé generácie spájal,“ hovorí organizátorka tohto významného podujatia Mária Reháková, ktorá stojí za mnohými ďalšími významnými projektmi na Slovensku.
Pani Reháková, celý tento významný program bude prostredníctvom záznamu vysielať aj RTVS. Dokonca sa pokúsite aj o to, aby sa tento deň dostal aj do Guinnessovej knihy slovenských rekordov. Čo všetko budú môcť návštevníci a diváci vidieť?
Deň kroja má celoslovenský rozmer. Verím, že do Banskej Bystrice príde v sobotu najviac krojovaných ľudí a tým, že sa stretnú na jednom mieste, bude to aj počin hodný zápisu do Guinnessovej knihy rekordov. Samozrejme, na všetko budú dohliadať kompetentní ľudia. Čo sa týka samotného programu: Pod režisérskou taktovkou Romana Malatinca sa na pódiu pre 250 účinkujúcich predstavia folklórne súbory z takmer celého Slovenska a aj také významné folklórne telesá ako Lúčnica, Urpín, Detva a mnohé iné. Koncepcia programu pozostáva z prvotnej myšlienky: Predstaviť zvyky a tradície jednotlivých regiónov. Uvidíme zvyky aj z tých najdôležitejších životných momentov, ako je svadba alebo krst dieťaťa. Výnimočné bude aj to, že za hlaholu zvonov pôjde z Kapitulského kostola cez hlavné námestie sprievod neviest v nádherných svadobných krojoch. Scenár, ktorý mám pred sebou, je nápaditý, pôsobivý a až dojemný. V každej zvyklosti cítite pulz nášho nádherného Slovenska. Som šťastná, že takýto významný deň odvysiela v zázname RTVS a že ho organizujeme spoločne so Združením miest a obcí Slovenska, s jeho predsedom Michalom Sýkorom a rovnako ako aj Mestským úradom v Banskej Bystrici za veľkej podpory pána primátora Jána Noska.
Čoraz častejšie a nástojčivejšie hovoríme o hrdosti na naše tradície. Zaujíma ma, či ako organizátorka tohto podujatia máte svoj vlastný kroj:-)
Folklór na Slovensku sa podľa mňa dlho zaznával. V súčasnosti sme si konečne začali uvedomovať jeho silu a verím, že to tak aj ostane. Lebo v jeho prvkoch je spoločný odkaz na našu históriu aj na to, čo nás robí jedinečnými a originálnymi. Ja pochádzam z Podpoľania, konkrétne z Radvane a vlastný kroj mám. Dostala som ho ako darček od môjho druhorodeného syna na narodeniny:-)
Spomenuli ste Radvaň, Deň kroja sa uskutoční priamo počas Radvanského jarmoku. Je to zámer?
Je to zámer aj nevyhnutnosť. Slovenka už niekoľko rokov organizuje na Námestí SNP v tomto období program pre návštevníkov. Ukázalo sa, že je to veľmi vyhľadávané a obľúbené podujatie a potom, je to srdce Slovenka. Do Banskej Bystrice budú mať blízko ľudia z každého kúta Slovenska.
Z Podpoľania, z Hriňovej, pochádzal aj zakladateľ Lúčnice profesor Štefan Nosáľ. Podujatie Deň kroja je venované jeho pamiatke. Mali ste k nemu osobitý vzťah?
Ako hovoria ľudia, ktorí s ním blízko spolupracovali, bol to génius a majster choreografie. Myslím, že Lúčnicu a vďaka nej Slovensko poznajú na celom svete. Deň kroja je venovaný jeho pamiatke. Vďaka Slovenke, mnohým rozhovorom a stretnutiam som ho mala možnosť spoznať aj osobne. Bol priamy a náročný. Mal vlastnosti, ktoré som si vážila aj u svojho otca. Takíto ľudia ako on nám ukázali, že Slovensko má byť na čo hrdé. Má svoju bohatú históriu a kultúru.
Bohatá kultúra sa „drží“ aj v mnohých súboroch za hranicami našej vlasti. Prídu aj niektoré zahraničné súbory Slovákov?
Tento rok ešte nie, ale spojíme sa s mnohými prostredníctvom telemostu. Teším sa na zdravice Slovákov z Báčskeho Petrovca, rumunskej Oradey alebo z ďalekej Austrálie.
Ste nielen organizátorka tohto podujatia, ale aj vydavateľka významných periodík. Moderná žena, ktorá sa nebojí pozrieť do histórie, zorganizovať významný Deň kroja a k tomu si kroj aj obliecť. Ak sa nemýlim, v kroji ste boli aj na priamom prenose ankety Slovenka roka…
Áno, práve počas slávnostného galavečera ankety Slovenka roka sme vyhlásili Deň kroja. Veľmi som sa tešila, že tento významný medzník môžem vyhlásiť v kroji a dokonca v spoločnosti dievčatka, ktoré bolo oblečené v detvianskom kroji a ktoré bolo presnou kópiou prvej titulky Slovenky. Prvé číslo vyšlo pred sedemdesiatimi rokmi a na titulke bolo spomínané dievčatko z Detvy. V kroji som pokrstila aj nádhernú knihu Odetí do krásy, ktorá je úžasnou encyklopédiou folklóru a ku kroju sa budem aj ďalej hrdo hlásiť, lebo je to naše národné oblečenie, ktoré sa konečne dočkalo nášho uznania. My sami tvoríme našu kultúru, sme tými, ktorí ukazujú minulosť ďalším generáciám. Rok 2018 je rokom Európskeho kultúrneho dedičstva, ale to dedičstvo po našich predkoch si musíme pestovať my sami.
foto: Branislav Šimončík
